reklama

Čo znamená sloboda v USA?

V septembri a októbri Amerika a celý svet s veľkým očakávaním sledovali “debates” prezidenta Donalda Trumpa a demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Život počas volieb a pandémie koronavírusu v New Yorku.
Život počas volieb a pandémie koronavírusu v New Yorku. 

Obdobie prvého novembrového týždňa bolo v USA veľmi napäté. V septembri a októbri Amerika a celý svet s veľkým očakávaním sledovali “debates” prezidenta Donalda Trumpa a demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena. Spojené štáty sa rozdelili na stranu demokratov a stranu republikánov (popri iných menších stranách, ktoré sa v USA nachádzajú, sú Demokratická a Republikánska strana najmocnejšie). Média propagujú hlavne demokratov a stavajú sa na ich stranu. Preto je pre ľudí, ktorí nie sú vôbec politicky zainteresovaní, ťažké rozpoznať, čo sa vlastne v politike deje. Či v USA existuje vôbec sloboda slova je otázka. Ak sa na to všetko pozrieme s odstupom, zistíme, že mnohí si vôbec nevšimli, že výsledky kampane za prezidenta Bidena boli vyhlásené najprv cez média a zatiaľ nie oficiálne. Média ovplyvňujú v USA všetko a, pravdepodobne, aj na celom svete.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V mojich predošlých blogoch som opisovala, ako sa mesto New York vyrovnáva s pandémiu COVID-19 od jej vypuknutia až doteraz. Vždy sa budem stavať na stranu ľudskosti, ktorá v USA prevláda, a aj za to, že Newyorčania si navzájom pomáhajú. Vždy budem za to, že tá ľudskosť nevymrela a podpora ľudí je naozaj viditeľná a obrovská. 

Avšak sociálne hľadisko a politický systém nám neponúka taký pozitívny náhľad na vec a ani dobré vyhliadky do budúcnosti. Tu prevládajú najmä média a mnohí bezhlavo nasledujú jeden prúd. Prúd, ktorý káže, ako máme myslieť a takisto formuje myslenie ľudí. Prúd, ktorý nedáva možnosti, ale strháva so sebou aj to dobré, aj to zlé. Nie je to správna cesta, to mnohí už vedia, a mnohí túto možnosť odmietajú. Je nemysliteľné, aby sa v tomto strhujúcom prúde vedel niekto rozhodnúť sám za seba. A toto je Amerika dneška a New York dneška. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Amerika vo všeobecnosti bola vždy vnímaná takým spôsobom, že si tu každý môže nájsť svoje miesto a stať sa tým, kým chce. Možností na prácu tu vždy bolo dosť, ak nebola práve kríza (tiež pred COVID-19). Samozrejme, že aj konkurencia bola vždy veľká. Takisto možností na štúdium vždy bolo a je veľa. Od verejných škôl, lacných škôl až po tie súkromné a extrémne drahé. Ak nemáte školu z čoho zaplatiť alebo rodičov, či iných investorov, štipendium alebo grant, môžete si vziať pôžičku. V tomto prípade budete celý život platiť náklady na školu, pretože ani práca, ktorú získate po štúdiu, vám nezaplatí pôžičku s vysokými úrokmi ani o pár rokov. Tu zviazanosť so systémom je očividná, nech sa ho akokoľvek snažíme poňať ako slobodný, finančne slobodný vôbec nie je. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Protirasistické plagáty v Soho, Dolný Manhattan
Protirasistické plagáty v Soho, Dolný Manhattan (zdroj: M. Harsaniova)

Spoločnosť bola vždy rozdelená nielen politicky, ale aj sociálne, triedne a aj rasovo. To je dlhoročný fakt. Dejiny Ameriky začínajú kolonizáciou, imigráciou, ťažkou prácou a vyťažovaním imigrantov, otroctvom či genocídou pôvodných obyvateľov. Budovaním miest, industrializáciou, budovaním infraštruktúr, rozrastaním sa spoločnosti, rozdeľovaním sa na triedy. Je už iba smutným faktom, že ľudia sa zaraďovali do tried aj podľa farby pleti a podľa farby pleti sa určovalo, čo kto môže a čo kto nemôže. Rasizmus, hlavne ten systémový, si zaslúži pozornosť. Zaslúži si zmenu, ľudia by mali otvoriť oči a prestať súdiť ostatných podľa farby pleti. Hoci je pravdou, že ľudia bielej pleti, ktorí sa v mojom okolí alebo v práci nachádzajú, sú proti akémukoľvek prejavu rasizmu. Je pravdou aj to, že na demonštráciách, ktoré podporovali boj proti rasizmu po zavraždení Georga Floyda, tvorili belosi vždy aspoň polovicu zúčastnených ľudí. Systémový rasizmus nemusí byť vždy viditeľný na povrchu, ale existuje v bežnom živote v New Yorku, a to v rôznych inštitucionálnych odvetviach, najmä v tech-oblastiach. Tu môžem povedať, že mladí ľudia čiernej a tmavej pleti cítia rasizmus aj v práci alebo v rôznych iných životných situáciách čelia rôznym narážkam. Rasizmus nemusí pochádzať iba od ľudí bielej pleti. Aj ja som už viackrát zažila narážky na svoju bielu pleť. Napríklad, vypočula som si aj názor od spolužiačky z Peru, akú mám veľkú výhodu, že som biela a že s hľadaním práce problém mať nebudem a nájdem si prácu rýchlo, keďže som biela. Čo bola vyslovene urážka a chvíľu mi trvalo, kým som jej postoj strávila, keďže mi na začiatku bola veľmi sympatická. Toto takisto nie je správne a Američania si to nazvali „reverse racism“, obrátený rasizmus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Štvrť Lower East Side je miestom niekdajšej robotníckej triedy a immigrantov. Džentrifikácia sa tu začala už v minulom storočí. Na fotke graffiti nedávno zosnulej Ruth Bader Ginsburg
Štvrť Lower East Side je miestom niekdajšej robotníckej triedy a immigrantov. Džentrifikácia sa tu začala už v minulom storočí. Na fotke graffiti nedávno zosnulej Ruth Bader Ginsburg (zdroj: M. Haršániová)

 Aj názory ľudí na džentrifikáciu a rasové rozdelenie sa rôznia. Časť Brooklynu, kde bývam, Bedford-Stuyvesant je príkladom džentrifikácie. Tú ešte pred nejakými pätnástimi rokmi obývali aj rodiny, do veľkej miery černošské, a boli tu aj getá. V oblasti, kde bývam, sa pred rokmi udialo zopár vrážd, keď si getá medzi sebou riešili spory. Takisto niektoré obchody či take-away reštaurácie mali nepriestrelné sklo pred kasou. Z tejto oblasti pochádza aj veľa raperov, umelcov, napríklad slávny raper Jay-Z. Po roku 2000 začali investori objavovať mnoho výhod bývania v odľahlých častiach Brooklynu, reštaurovať domy a postupne sa sem sťahovali aj bieli ľudia. Zo začiatku bolo ideou lacné bývanie, ale dnes je aj táto časť Brooklynu drahá, keďže má dobrú polohu – v centre ste metrom ani nie za 20 minút. Postupne sa tu otvorili hip kaviarne, reštaurácie, bodegy, veľké supermarkety či fitness centrá. Super sa to dopĺňa so starými a zachovalými práčovňami alebo holičstvami, kaderníctvami pre černošskú komunitu. Dnes si tu rôzne etnické skupiny nažívajú v pokoji a vzniklo tu aj mnoho Airbnb. Turisti z celého sveta vyhľadávajú Airbnb aj v tejto časti Brooklynu, keďže ceny sú nižšie ako na Manhattane. (Samozrejme, pred pandémiou.) Ale samotný pojem džentrifikácia u nás na škole v USA bol podaný ako „bieli ľudia, ktorí ovládajú a vytláčajú etnické komunity zo svojich príbytkov“. Sociálna práca ako disciplína síce tvrdí, že podporuje spravodlivosť a rovnosť pre všetkých, ale mnohokrát sa poukazuje na biele privilégium aj v tom prípade, kde problém môže mať aj iné korene. Pojem džentrifikácia je v slovníkoch definovaný celkom inak.

Moji susedia tmavej pleti, ktorí bývajú v tejto oblasti odjakživa, sa sťažujú na vyššie ceny. Hoci majú (a takisto veľká väčšina bytov) rent stabilized, čo znamená, že dotyčný platí to isté nájomné už množstvo rokov, keďže obýva tento byt už dlhý čas. Ak by pôvodný obyvateľ byt zanechal a nasťahoval sa doň niekto nový, nájomné by sa zvýšilo o polovicu alebo viac. Tento fenomén má ale plusy a mínusy. 

Oblasť Bedford-Stuyvesant v Brooklyne
Oblasť Bedford-Stuyvesant v Brooklyne (zdroj: M. Harsaniova)

Čo sa týka bieleho privilégia, v USA v mnohých prípadoch existuje, ale je nespravodlivé aj to, že sa naň poukazuje v mnohých prípadoch bezdôvodne. Politika ľudí iba od seba vzďaľuje. Preto v sociálnej práci vyzdvihujem prácu a pomoc na individuálnej úrovni, či už rodine, alebo komunite, no politika sa od tejto profesie oddeliť nedá. 

Mojim posledným postrehom toho, ako je táto krajina nielen politicky rozdelená, sú štátne sviatky. Amerika po celé roky Amerika vždy 12. októbra oslavovala Columbus day, čiže objavenie Ameriky Krištofom Kolumbusom. Tento sviatok sa už zopár rokov oslavuje spolu s dňom Indigenous Peoples' Day čiže dňom pôvodných obyvateľov/Indiánov. V neziskovej organizácii, v ktorej praxujem, všetci oslavovali a navzájom si želali „Happy Indigenous Peoples’ day“ a Columbus day nikto nespomenul a odmietli ho oslavovať.

Mám mnoho podobných skúseností a postrehov, ale nechcem čitateľa zavaliť množstvom informácií. Pýtam sa tiež, či existuje tá notoricky známa “politická korektnosť”, ktorá, zdá sa, že sa celkom vytratila. Z môjho pohľadu, treba počúvať ľudí individuálne, bez toho, aby sme ich súdili a každý vám povie svoj názor, ovplyvnený svojím životným príbehom, ale takisto aj názorom iných ľudí. Alebo médiami. Každý môže mať svoju pravdu. Je ale na každom, či skočí do mainstreamového prúdu alebo si najprv zhodnotí možnosti a rozšíri si horizont. Bohužiaľ, USA sa od Európy v tomto vôbec nelíšia. Každopádne, všetci chceme iba jedno. Rovnosť, slobodu a slobodu slova. 

Dnes veľká väčšina reštaurácii v New Yorku má takzvané "outdoor dining" priamo na uliciach
Dnes veľká väčšina reštaurácii v New Yorku má takzvané "outdoor dining" priamo na uliciach (zdroj: M. Haršániová)
Život v dobe koronavírusu v New Yorku. Dolny Manhattan
Život v dobe koronavírusu v New Yorku. Dolny Manhattan (zdroj: M. Harsaniova)
Washington Square Park v Dolnom Manhattane pri Newyorskej Univerzite
Washington Square Park v Dolnom Manhattane pri Newyorskej Univerzite (zdroj: M. Harsaniova)
Mária Haršániová

Mária Haršániová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šesť rokov žijem v New Yorku. Som autorkou románu Exit Havana, pod pseudonymom Maya Reyes, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Motýľ. Okrem New Yorku som žila nejaký čas v Londýne, Holandsku, osem rokov v španielskom Madride a v Havane. Momentálne si dokončujem magisterský stupeň sociálnej práce v New Yorku a praxujem ako sociálna pracovníčka. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu